Nechajte ma, lebo ten, koho milujem, ma zavolal,

A pre mňa odhalil znamenia radosti.

A objasnil mi jemné významy,

S istotou, keď odhalil závoj.

Dal mi piť a obetoval by som sa za toho, kto mi dal piť,

Veru, Bohu patrí to víno.

A uvoľnil putá po skúške,

A obdaril ma všetkými druhmi štedrosti.

A v láske objasnil môj úmysel a môj stav,

S nábožnosťou ma držal ďaleko od výčitiek.

Môj čas prešiel v poznaní a nábožnosti,

A v posmrtnom živote, do príbytku trvalosti.

A keď ma viedol sprievodca karavány,

Na svah čistoty, medzi Ramat.

Odpovedal som mu a neohýbal som svoje opraty

K ohováračovi alebo ľuďom výčitiek.

A stačí mi, že som pri dverách,

Na prahu, až do dňa vzkriesenia.

Pýtajte sa ma, lebo láska je moje umenie a môj stav,

A stal som sa, ó môj priateľ, sluhom.

Boli sme s nimi pri víne Dini,

Na ktoré na nich pršali oblaky.

A v ich opojení nesvedčili o druhom,

A medzi nimi je znamenie od Pána.

Znamenie, ktoré ukazuje na Jeho spokojnosť v každom okamihu,

A neboja sa ľútosti z jej následkov.

Pre nich sú hojné dary milosti,

Ktorými dosiahli vedenie.

Možno s nimi dosiahneme príbytok záhrad,

A prorok nás povedie, vodcovia cesty.

Nech na Neho Boh žehná každý okamih,

A Jeho rodinu, ako hrkútanie holuba rána.